História pretekov

 

 

 

 

 

 

Z histórie Podvihorlatského maratónu, tak ako ju vo svojej publikácii "Storočie slovenských maratónov, SAZ 2024" zdokumentoval športový publicista Miroslav Hazucha:

 

"Východné Slovensko sa stalo pre maratóncov zasľúbenou oblasťou. V bežeckej vlne v 80. rokoch 20. storočia tak v roku 1984 vznikol na Zemplíne po Vranove nad Topľou ďalší maratón v Michalovciach. Pokým prvý z nich už zanikol, tak druhý okolo Zemplínskej šíravy chytil takpovediac „druhý dych“ a udržal tradíciu. Z pôvodného názvu Podvihorlatský maratón Družby už zmizlo posledné slovo „Družba“, čím bol očistený od ideologického nánosu. Doteraz však nie je možné s určitosťou presne určiť toho, kto bol iniciátorom, kto prišiel prvý s myšlienkou založenia tohto maratónu. Čas a ďalšie ročníky ukázali životaschopnosť tohto podujatia v Michalovciach, hoci sa konalo v súradniciach socialistických a koná sa v kapitalistických.

Spor o prioritu toho človeka, ktorý prišiel s iniciačnou myšlienkou založiť Podvihorlatský maratón (PVM), týka sa dvoch persón. O svojom autorstve myšlienky to tvrdil PaedDr. František Feňák (1931 - 2017). Bol aktívnym v basketbale, stolnom tenise, futbale a šachu v Pavlovciach nad Uhom, Sennom a Michalovciach. Do bežeckého hnutia vstúpil v roku 1982 ako propagátor českej „Ligy 100" (spočívajúcej v zabehnutí aspoň sto kilometrov za mesiac), ktorej predsedal.

Inou cestou sa uberal Vladimír Decha (1953) z Horoviec. Začínal s orientačným behom a pre chýbajúci klub tohto odvetvia v regióne sa stal vyznávačom behu. Z Klubu rekreačného behu vyrástol až k maratónu a štarty na MMM v Košiciach a v Moskve boli podnetom k nápadu usporiadať maratón i v Michalovciach. Nápad sa zapáčil predsedovi okresného atletického zväzu PaedDr. Ivanovi Čollákovi (1937 - 2019), ktorý navrhol trať okolo vodnej nádrže Zemplínska šírava, zodpovedajúcej dĺžke maratónu. Na pedagogických pôsobiskách prešiel všetkými stupňami až po riaditeľa Školskej správy v okrese a v atletike v krajskom zväze, napokon ako poradca primátora Michaloviec pre šport.

Vo vtedajšej hierarchii inštitúcií bolo dôležité, že V. Decha, I. Čollák a F. Feňák sa stretli s pochopením pre tento zámer u tajomníka TJ Zemplín Vihorlat Gabriela Basandu a predsedu tejto telovýchovnej jednoty PhMr. Alexandra Bugalu. Našli takpovediac „požehnanie“ u vedúceho tajomníka Okresného výboru ČSZTV Jána Korpu. Ukázalo sa, že tu išlo o mužov činu, pretože medzi založením Klubu rekreačného behu vo februári a štartom 1. ročníka 21. apríla 1984 bol v priam rekordnom čase schválený a pripravený maratónsky beh.

Konotácie s prívlastkom „Družba“ odkazujú na dobovú „úlitbu“ vtedajšej moci. Štart PVM na štadióne mal vskutku impozantný rámec sprevádzaný vojenskou dychovou hudbou. Vrcholný okamih bol zverený famóznemu českému bežcovi Emilovi Zátopkovi, štvornásobnému olympijskému víťazovi a mnohonásobnému svetovému rekordérovi, zapálením olympijského ohňa.

Prvým medzi prvými bol český bežec Tomáš Rusek z Moravskej Slavie Brno a časom 2:22:34 stanovil solídny základný traťový rekord. Nevedno, či si 191 bežcov na štarte na štadióne TJ Zemplín Vihorlat i organizátori PVM uvedomovali, že takto originálne oslávili 70-ročné jubileum atletiky v meste.

Trať, definovaná okruhom okolo Šíravy, vedúca cez Zalužice, Lúčky, Závadku, Jovsu, Klokočov a Kalužu, v prvom období mala vysokú účasť. Až do roku 1989 tu boli trojciferné počty bežcov, v roku 1987 najvyšší 251. Vo vtedajšej bežeckej vlne išlo na slovenských maratónoch o prestíž. Ústrednou postavou bol Košičan Peter Polák s tromi víťazstvami za sebou a s maximom 2:21:26....

...od vzniku až do roku 1989 viedol organizačný výbor PVM Ján Eštok, riaditeľ Domu Matice slovenskej v Michalovciach. Okrem V. Dechu, I. Čolláka, F. Feňáka, G. Basandu, I. Pšenka, J. Saloňa, R. Ivana, A. Bugalu či M. Šoltésa našiel priazeň u učiteľov telesnej výchovy na michalovských školách, u predsedov MNV (Miestny národný výbor) a JRD (Jednotné roľnícke družstvo) v obciach, kadiaľ viedla trať PVM. Ako hostia a čestní štartéri prijali pozvanie na PVM poprední atléti, osobitne z nich treba spomenúť Košičanov Jozefa Plachého a Máriu Mračnovú (rod. Faithovú)."